1. Rodič je sám sebe pánom
Ak ste sa po prečítaní titulku pousmiali tak vedzte, že nie je na prvom mieste len tak. Aby ste sa o deti starali s láskou, zodpovedne a empaticky vnímali ich potreby, musíte rovnako pristupovať aj k sebe samému. Dlhodobé zanedbávanie a neustála potreba riešiť aj tie najnepodstatnejšie banality vás totiž skôr či neskôr pripraví o „nervy“. Následné podráždenie a negatívne emócie tak prenesiete najmä na svoje deti.
2. Najlepšou školou sú chyby
Aj keď sa o to mnohí z nás snažia (niektorí sú možno dokonca i naozaj blízko), dokonalý rodič nejestvuje. Chyby, omyly a zlyhania sa jednoducho stávajú každému a v každej oblasti života; výchovu potomkov nevynímajúc. Namiesto ľutovania, frustrácie či výčitiek ich berte ako cennú skúsenosť. Pokazili ste niečo, stratili nervy? Niekedy stačí iba úprimné ospravedlnenie, aby ste svojim deťom dali ten správny príklad.
3. Zastaňte sa svojho dieťaťa. Vždy.
Pozor, neznamená to, že dieťa má vždy pravdu. Napriek tomu potrebuje podporu a ocenenie v každej situácií. Prijmite jeho osobnosť ako fakt, nesnažte sa ho pretvárať, ale reagujte na jeho skutočné potreby.
4. Čaro okamihov spočíva v ich obyčajnosti
Žijeme v uponáhľanej dobe. Zvládať prácu, starostlivosť o domácnosť a výchovu detí môže byť neraz poriadne stresujúce. Vychutnajte si preto obyčajné chvíľky, spomaľte a užite si ich. Pred uložením detí do postele si nájdite chvíľku na rozhovor, spoločne sa zasmejte. Aj takéto drobnosti totiž upevňujú vzťah rodič-dieťa.
5. Prísnosť nefunguje
Dnes sú síce „in“ výchovné prístupy a postupy skôr benevolentné, nájdu sa však rodičia, ktorí vyžadujú disciplínu a poslušnosť. Výchova „cukor a bič“ však nefunguje a väčšinou sa dostaví presne opačný efekt, ako bol pôvodne plánovaný. Namiesto toho sa snažte deti viesť – s láskou, no pevne stanovenými hranicami.
